Nie si nerozhodná. Len sa nezmestíš do jednej roly.
Nie každý multipotenciál sa tak nazýva. A nie každý to potrebuje pomenovať, aby to žil.
Katarína hovorí, že dlhé roky o sebe nepremýšľala ako o multipotenciálke. Skôr ako o človeku, ktorý je „multifunkčný“. Spätne jej to však začalo dávať zmysel. Nie preto, že by sa jej život skladal z nesúvisiacich epizód, ale práve naopak – pretože nikdy nebol o jednej veci.
Nikdy nešlo len o jednu rolu, jednu identitu, jednu líniu.
Už v detstve sa objavovali rôzne vrstvy – písanie, tvorivosť, umelecké vyjadrenie. Neskôr marketing, fundraising, práca s ľuďmi a nakoniec projekt Vysmiata duša mamky – ako prirodzené vrstvenie.
A práve tu vzniká prvé nedorozumenie.
To, čo zvonka pôsobí ako rozptýlenosť, je zvnútra schopnosť prepájať.
Problém nie je, že nevieš čo chceš. Problém je, že chceš viac vecí naraz.
Existuje otázka, ktorú si veľa ľudí položí, ale málokto ju vysloví nahlas.
Musím si naozaj vybrať len jednu vec?
Systém hovorí, že áno. Vyber si smer. Drž sa ho. Buduj identitu. Buď konzistentná.
Lenže realita dnešného sveta tento model postupne rozbíja. Možností je priveľa. Kombinácií ešte viac. A človek, ktorý má prirodzený potenciál na viacero oblastí, sa neocitá pred jednou správnou voľbou, ale pred viacerými rovnocennými.
A práve to vytvára napätie. Pretože jeden chce viac vecí naraz a každá z nich dáva zmysel.
Keď je možností priveľa, jediný orientačný bod je vnútro
V momente, keď systém prestáva fungovať ako opora, ostáva už len jedna vec, a to schopnosť orientovať sa v sebe.
Katarína v rozhovore veľmi presne pomenúva, že sebapoznanie nie je jednorazový moment. Nie je to test, ktorý si vyplníš a máš odpoveď. Je to proces, ktorý sa deje v čase, v situáciách, vo vzťahoch.
Multipotencialita bez hraníc sa veľmi rýchlo zmení na chaos
Jedna z najpresnejších viet, ktoré v rozhovore zaznejú, sa netýka toho, čo multipotenciál dokáže, ale toho, čo si často neuvedomuje.
To, že niečo môžeš robiť, neznamená, že to máš robiť.
Multipotenciál funguje na impulzoch. Na zvedavosti. Na novosti. Každý nový projekt je zaujímavý. Každá možnosť láka. Každý nápad má potenciál.
A práve preto je to nebezpečné.
Bez vedomého rozhodovania sa veľmi rýchlo dostaneš do bodu, kde robíš veľa vecí, ale strácaš prehľad. Energia sa triešti. Pozornosť sa rozpadá. A z pocitu slobody sa stáva pocit zahltenia, lebo sa nemáš kde zastaviť.
Hranice nezačínajú tým, že ich povieš druhým
Veľmi často sa hovorí o tom, ako si nastaviť hranice voči okoliu. Menej sa hovorí o tom, že ak nevieš, kde máš hranice voči sebe, nedokážeš ich udržať ani navonok.
Katarína to pomenúva priamo. Ak nepoznáš svoje potreby, svoju kapacitu, svoje aktuálne priority, každá hranica bude krehká. Bude reagovať na tlak, nie na realitu.
A práve preto sa multipotenciáli často dostávajú do paradoxu. Navonok pôsobia ako ľudia, ktorí majú možnosti, ale vnútorne sa cítia ako ľudia, ktorí strácajú kontrolu.
Nie preto, že by nevedeli povedať nie, ale nevedia, kde to nie začína.
Materstvo nie je koniec identity. Je jej preskupenie.
Rozhovor sa prirodzene dostáva k materstvu. K momentu, ktorý zásadne mení spôsob fungovania.
Nie len prakticky. Ale aj identitne. Spoločenské očakávanie je jednoduché. Staň sa mamou a všetko ostatné odlož bokom. Byť matkou má byť hlavná rola. Niekedy jediná. Lenže realita je oveľa komplexnejšia.
Niektoré ženy potrebujú v tomto období úplné stiahnutie sa. Iné potrebujú aspoň malý priestor pre sebarealizáciu, aby si zachovali kontakt so sebou. A ani jedno nie je správnejšie.
Problém vzniká až v momente, keď sa tieto potreby začnú hodnotiť zvonka.
Sebarealizácia nie je opakom starostlivosti
Jedna z najdôležitejších myšlienok rozhovoru sa týka práve tohto napätia.
Ak žena robí niečo pre seba, neznamená to, že robí menej pre svoje dieťa. Naopak. Ak dlhodobo ignoruje svoje potreby, postupne stráca kapacitu dávať. Nie preto, že by nechcela. Ale preto, že nemá z čoho.
Sebarealizácia nie je únik. Je to doplnenie zdrojov. A v kontexte multipotenciality často aj jediný spôsob, ako sa nezredukovať na jednu rolu, ktorá časom začne byť tesná.
Konflikt generácií nie je konflikt hodnôt, ale skúseností
V rozhovore sa objavuje aj téma staršej generácie. Pohľadu, ktorý môže pôsobiť hodnotiaco alebo nepochopene.
Lenže nie je to o zlom úmysle. Je to o inom kontexte. Generácie pred nami nemali možnosť voľby, akú máme dnes. Nemali prístup k podpore, k informáciám, k alternatívam. A preto je pre nich prirodzene náročné prijať, že dnešné ženy fungujú inak.
Nie preto, že by to robili zle, robia to inak, než to bolo možné predtým.
Nie všetko, čo vieš, musíš využiť
Záver rozhovoru prináša myšlienku, ktorá ide proti tomu, čo sa dnes často komunikuje.
Nemusíš využiť celý svoj potenciál.
To, že vieš robiť viac vecí, neznamená, že ich musíš robiť všetky. To, že máš kapacitu, neznamená, že ju musíš naplniť na maximum.
Multipotencialita nie je o výkone. Je o výbere.
O tom, že si dovolíš niektoré možnosti nechať bokom, pretože teraz nie sú tvoje.
Tento článok vznikol na základe rozhovoru v podcaste Ahoj, multipotencialita s Katarínou Žilák.