Poznáte ten pocit, keď otvoríte pracovný portál a po pár minútach máte chuť zavrieť okno prehliadača. Nie preto, že by ste nechceli pracovať. Nie preto, že by vám chýbali ambície. Ale preto, že nič z toho, čo vidíte, vo vás nevzbudzuje skutočné nadšenie. Žiadna ponuka nerezonuje. Namiesto toho prichádza frustrácia, ticho… možno úzkosť. A niekde v hĺbke aj otázka, ktorú si často nedovolíme povedať nahlas: A čo vlastne chcem?
Nie je to len o nedostatku možností. Je to o nedostatku súladu. Nehľadáme „len“ prácu. Hľadáme miesto, kde môžeme dýchať, rásť a byť sami sebou – nie len pozíciu, ktorú zvládneme, ale takú, ktorá nám sadne ako druhá koža. Bez masky. Bez nutnosti dokazovať svoju hodnotu každý deň. S prácou, ktorá bude stáť na našich hodnotách, nie na očakávaniach iných.
A preto je táto fáza tak náročná – a zároveň tak dôležitá.
Trh práce sa mení – a my s ním
Zabudnime na vetu „vyber si jednu vec a tej sa drž“. Dnešný svet práce nie je lineárny. Je dynamický, prepojený, plný ciest. A my v ňom nie sme pasívnymi postavami – sme tvorcami svojej dráhy.
Často nevieme, čo nás baví nie preto, že by sme boli stratení, ale preto, že sme zvyknutí hľadať len v známych kategóriách. Klikáme na pozície, ktoré pripomínajú tie predošlé. Skrolujeme ponuky, ktoré nie sú o nás, ale o predstave, kto by sme „mali byť“. A tak sa cyklíme. Hľadáme, ale nenachádzame.
Lenže zmena sa nezačína v známom. Zmena sa začína tam, kde si dovolíme položiť otázku: A čo ak je v nás viac, než sme doteraz videli?
Prechod nie je zlyhanie. Je to prirodzený vývoj.
To zvláštne medziobdobie – medzi „už nie“ a „ešte nie“ – je to psychologický priestor pre premenu. Miesto s potenciálom, ak si ho nezapcháme rýchlym rozhodnutím zo strachu.
Teraz je príležitosť zmeniť nielen prácu, ale aj spôsob, akým o práci premýšľame. Môžeme prestať reagovať len na ponuku trhu a začať konať z priestoru vedomého výberu: Kde viem rásť? Kde môžem priniesť hodnotu? Kde môžem byť celý človek – nie len výsek z CV?
Viac možností ≠ viac slobody
Pre nás, multipotenciálov – ľudí so širokým spektrom záujmov – je tento chaos ešte silnejší. Namiesto troch možností máme tridsať. A keď je všetko lákavé, všetko môže byť aj paralyzujúce. Vybrať si jednu cestu sa môže zdať ako strata všetkých ostatných.
Ale rozhodnutie nie je väzenie. Je to odvaha povedať teraz je toto dôležité. Nie navždy. Len pre tento krok. A pohyb, hoci aj neistý, je stále viac než neustále premýšľanie bez akcie.
Kam sa teda pozerať?
Nestačí len scrollovať. Potrebujeme sa najprv obrátiť dovnútra. Preskúmať, čo je pre nás nevyjednateľné. Kde sa cítime živí. Kedy sme v práci cítili zmysel – a kedy len potrebu „vydržať do piatku“. Až potom má hľadanie vonku zmysel.
Pretože vtedy už nehľadáme „prácu“. Hľadáme náš priestor.
Nepodceňujme prostredie. Nenechajme sa nachytať slovami.
Popisy pracovných miest často sľubujú hory-doly: dynamický kolektív, rast, flexibilitu. Ale ak v skutočnosti chýba rešpekt, možnosť povedať svoj názor, bezpečný priestor na učenie a chyby – potom je to len ilúzia.
My nie sme len kandidáti. Sme tvorcovia hodnôt. A máme právo vybrať si miesto, kde nás prijmú celých.
Záver? Zmena sa začína zvnútra.
Skôr, ako si vyberieme ďalšie zamestnanie, potrebujeme zistiť, čo už nechceme opakovať. Čo nás napĺňa. Čo nám dáva silu a zmysel. Až potom sa môžeme vedome rozhodnúť – a nie len prijať prvé, čo príde.
Váš smer existuje. Teraz je čas ho nájsť. Viac na www.kariernykouc.sk